POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 13.5.2012

Ráno vyjdem pred chatu, a všade bielo. Niečo nasnežilo, zvyšok je námraza. Fučí, -3°C.
Dám si vynikajúcu praženicu na cibuľke, zo štyroch vajec. Chatár je veľký sympaťák.
Nechce sa nám do toho fujaka, a tak zdržiavame odchod ako sa len dá.
Organizovaná skupina KST už dávno odišla.

Okolo deviatej sa  trochu roztrhá oblačnosť (pri takom vetre nečudo) a vyrážame.
Postup po hrebeni je náročný, studený vietor ma miestami odhadzuje.
Som rada, že tu nie som sama, hoci Martin ide vpredu a moc sa nezaujíma o moje ťažkosti s postupom.
Keď ma nečakaný náraz vetra pleskne o zem a jeho ani len nenapadne sa obzrieť či som neodletela
niekde do Banskej Bystrice, dobehnem ho a poriadne mu vynadám, revúc z celých pľúc.
Je celý prekvapený, myslím, že na zájazdoch kam chodí, sa starostlivosť o spolupútnika moc nepestuje.
Každopádne odteraz ideme zakliesnení jeden do druhého a spoločne odolávame nárazom víchru.

Máme natiahnuté všetko šatstvo.
Intenzívne vnímam divokú krásu okolia.
Prebíjajúce sa slnko osvetľuje inovatkou obielene malé smrčky, ktoré výrazne žiaria na oranžovej tráve.
Prvých ľudí stretneme schádzajúc z Latiborskej holi. 67 ročná pani so synom si to šliapu hore kopcom.
Majú namierené až na Chabenec. Pristavíme sa, prehodíme zopár viet a úsmevov a všetci pokračujeme.
V tej zime sa nedá dlho vyčkávať.

Z hrebeňa Chochule vidíme Donovaly. Obludné.
Dávno som tam nebola a čo sa stihlo za posledných 15 rokov „zveľadiť“ je naozaj nepredstaviteľné.
Megaapartmánové budovy zívajúce prázdnotou, s obrovskými vianočnými reklamami
o ich neuveriteľne výhodnej kúpe. V strede mája je to trochu zvláštne. Takmer všetko je zavreté.
Chodíme od jedného hotela k druhému a nič nenachádzame.

Tak ideme aspoň na večeru do Goralskej koliby (na rozmedzí Liptova a
Horehronia je to trochu zvláštne, ale asi to znie dôveryhodne pre vyhladovaných šoférov)
hneď pri hlavnej ceste. Tá je aspoň otvorená.

Po dlhom hľadaní nájdeme otvorený apartmánový hotel a v úplne prázdnej luxusnej budove
sa ubytujeme. Naozaj nepotrebujeme obrovskú televíznu obrazovku cez pol steny. Ani ju nezapíname.
Osprchujeme sa a čo to vyperieme ako vždy keď sa dá.
Padám do mäkkej postele a ešte mäkších perín. Zháňanie ubytovania ma totálne vyčerpalo.
Dúfam, že taká Čertovica, či iné sedlá s možnosťami lyžovačky, nepodľahnú "Donovalizácii".