POETICKO HUMORNÉ PUTOVANIE SLOVENSKOM PO STOPÁCH SNP - 17.5.2012

Vyrážame skoro ráno, vonku je 5ºC, fučí, je zamračené a po pár minútach začína mrholiť. Fakt skvelé.
Našťastie silný vietor sčasti rozfúka oblačnosť a tak keď sa naobliekaní vyteperíme na Strážov,
máme krásne výhľady na Kľak aj Považie.

Strážovské vrchy sa v mäkkých tvaroch a sýtych zelených farbách všemožných odtieňov
rozprestierajú okolo nás. Také hory na žitie. Kde tu políčko, lúka, kus lesa, kde tu stádo oviec či kráv.

Z Košeckého Rovného niekto asi skúšal orientačné schopnosti účastníkov zájazdu,
lebo až takmer po vrchol Vápeča prefíkaný ftipálek zatrel červené značenie.
Nijako nás to nerozhodí a ideme podľa mapy.

Na Vápeči nachádzame značku aj nádherné výhľady do kolomkolovitého okolia.
V Hornej Porube nie je krčma (veľmi prekvapujúca skutočnosť v slovenskej dedine)
a tak pokračujeme bez prestávky ďalej.

Prechádzame nádhernými lúkami až do začarovaného bukového lesa,
kde sa staročizné a hrubokánske stromy pozerajú na náš pomalý postup vpred.
Upokojujú ma. Mám silný pocit prítomnosti iných bytostí.

Tie stromy žijú, cítim ich silu, rozhodnosť, rast. Ich nehybnosť, ktorú väčšinou vnímame ako ich charakteristiku,
to je len naša uponáhľaná nedokonalosť.

Je večer a tak sa rozhodneme prespať v lese. Nájdeme malú čistinku.
Ako sedím na karimatke a hľadím na varič (príliš fúka, neodvažujeme sa rozložiť oheň),
pohľad sa mi stočí k lesu, z ktorého nehybne ku mne hľadí tvor.
Absencia jeho pohybov neznamená jeho neexistenciu. Necítim sa ohrozená. Naopak!
Sprevádza ma a ochraňuje.